výsledné obrázky
Post produkcia. Niekedy sa hotový rendering (výsledné obrázky) ďalej upravujú v softvéroch ako Adobe Photoshop alebo Corel Draw. Pridávajú sa v nich rôzne doplnky takzvané výplňové doplnky, ktoré nie sú súčasťou napríklad výkresu, ale prikrášlia scénu tkz. dekorácie, prípadne sa upravujú výsledné farby. Výhodou post produkcie je predovšetkým výrazné skrátenie doby výpočtu. Výsledná kvalita je často krát na vyššej úrovni ako pri obyčajnom scanaline renderingu (rozkladací riadkový výpočet scény). Samozrejme post produkcia sa používa zväčša na špeciálne efekty ako glow (žiara) a afterburn pre tvorbu dymu alebo hmly. Pre scénu bez takýchto prvkov je to jednoznačná voľba Mental Ray modulom pre zapojenie všetkých jadier procesora, ktoré si program sám zistí.
Na záver sa pridávajú do scény materiály a farby. Každý materiál má svoje fyzikálne charakteristiky, ako lesk, odrazivosť a lámavosť svetla, priehľadnosť, priesvitnosť, tvrdosť, drsnosť povrchu a mnohé ďalšie. Do úvahy je preto nutné vziať všetky tieto aspekty, aby sme dosiahli požadovaný výsledok podľa našej potreby. Protikladom „dokonalej scény“ je čas výpočtu algoritmov, ktoré počítajú všetky odrazy, odlesky, osvetlenie a pod.
Preto je potrebné dať do pomeru čas a výkon, čiže na slabšom hardvéri budú musieť byť menšie detaily, a tým vlastne scéna bude horšie vykreslená, čo sa odrazí aj na výsledku, pretože niektoré výpočty napríklad osvetlenia a lomu svetla sú tak zložité že slabšie PC by to nemuselo vôbec zvládnuť resp. čas by bol taký astronomický, že by mohol samotný render trvať dokonca i desiatky hodín či v horibilných situáciách i niekoľko dní na jeden obrázok. Častokrát sa totiž stáva, že pre nás minimálne zmeny v scéne môžu byť osudné pre náš počítač.
výsledné riešenie metodiky
Podľa vyššie uvedeného približného postupu je výhodné sa držať, ale samozrejme každý tvorca má svoju konkrétnu techniku presnejšie povedané svoje možnosti práve kvôli výkonu PC. Existujú okrem mnoho iných hlavne dva rozličné prístupy tvorby. Prvý z nich sa používa predovšetkým vo vektorových CAD systémov. Väčšina z nich, vrátane pravdepodobne najpoužívanejšieho AutoCAD-u spoločnosti Autodesk. Alebo zjednodušeného SketchUp-u spoločnosti GOOGLE, obsahuje nástroje na tvorbu 3D modelov. Zároveň pracujú vo vrstvách. To v skratke umožní editovať samostatne základnú hmotu, sklo, kovy atď. a následne ich preložiť cez seba a vytvoriť tak celkový obraz. Namodelované scény sa následne premiestnia do prostredia 3D modelovacieho programu, kde sa osvetlia, pridajú materiály, vypočíta osvetlenie s odrazmi a následne sa renderuje výstup.
Druhý spôsob využíva vektorové či bitmapové nástroje čisto na narysovanie základných pôdorysov a pohľadov. Tie sa importujú do 3D modelovacieho programu, kde sa odohráva celý zvyšok vizualizácie. Od vytiahnutia základného objemu cez pridávanie detailov, až po svetlá a rendering. Ťažko určiť, ktorý z uvedených spôsobov je lepší a pokladám ich za rovnocenné. Vždy záleží čo chcete robiť, či volmou rukou nejaký nápad, alebo niečo profesionálne.